Eisriesenwelt Werfen - Róbert Čerry Pintér

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Eisriesenwelt Werfen

Turistika > Kniha túr > 2012

10. 8 2012.



Vysoko nad mestečkom Werfen je brána do sveta ľadu a tmy. Až 42 km dlhý jaskynný systém chodieb, dómov a jaskýň, ležiaci v Tennenskom pohorí v západnej stene Hochkogelu južne od Salzburgu v Rakúsku. Vlastný jaskynný systém je vhĺbený do skaly, vnútrajšok systému je vyplnený ľadom. K tomuto poetickému pomenovaniu prispela iste bohatá výzdoba ľadových veží, stien, ihiel, stĺpov, kaskád, ľadových kôp vysokých až 25 m a ďalších zaujímavých útvarov. Jaskyne vo vápenci vznikli pred vyše 2 miliónmi rokov a ľadová výzdoba sa tvorí dodnes.


Rozmery tejto najväčšej ľadovej jaskyne na svete sú skutočne udivujúce. Chodby, dómy a labyrinty Eisriesenweltu sa vetvia do vzdialenosti viac než 40 km2. Jej predná časť dlhá asi 1 km je pokrytá 30 000 m2 ľadu, dosahujúceho miestami hrúbku až 20 metrov.
História tohto labyrintu jaskýň, prví prieskumníci
Ešte koncom 19. storočia bol vstup do jaskyne na neprístupnom a strmom horskom úbočí Hochkogelu známy snáď len tunajším lovcom a pytliakom. K pomerne neskorému objaveniu jaskyne nesporne prispelo aj to, že veľký vstupný otvor do jaskyne v nadmorskej výške 1641 m nie je z údolia vidieť. Až v roku 1879 salzburský prírodovedec Anton von Posselt-Czorich prenikol asi 200 m hlboko do temnoty jaskyne. Hoci o svojom objave podrobne napísal do časopisu vtedajšieho Alpského spolku, nevenoval jaskyni nikto pozornosť a upadla do zabudnutia. Až začiatkom 20.storočia zakladateľ salcburského jaskyniarstva Alexander von Mörk spoznal význam von Posseltovho objavu. Prvá skutočná expedícia do jaskyne v roku 1913 prekonala vo vlastnoručne vyrobených potápačských oblekoch podzemné jazero Sturmsee za prednou zaľadnenou časťou jaskyne a otvorila tak cestu k preskúmaniu celého 40 km dlhého jaskynného labyrintu.


Prečo je jaskyňa plná ľadu?
Ako je možné, že sa práve v tejto jaskyni vytvorila silná vrstva ľadu, zatiaľčo v iných jaskyniach je síce chladno, ale ľad v nich nie je? Je to vďaka polohe vo vhodnej klimatickej a výškovej zóne. Pokiaľ sa jaskyňa nachádza vo výške 1400 až 2000 metrov n.m. a vďaka prúdeniu vzduchu v jaskyni v zime trochu mrzne a v lete naopak, sú podmienky pre jej trvalé zaľadnenie priam ideálne. V jaskyni k vytváraniu bizarných a v priebehu času sa meniacich ľadových útvarov prispieva aj prúdenie chladného vzduchu. Vo vysokých jaskynných komínoch a úzkych priechodoch medzi jednotlivými chodbami občas počuť kvílivú meluzínu. Tajomné skučanie vetra kdesi v neznámych útrobách skál naznačuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje pokračovanie.


V lete je do systému jaskyne nasávaný vzduch otvormi na vrchole pohoria, prúdi jaskyňou, ochladí sa v nej a fúka von vchodom, ktorý je najnižším bodom jaskyne. V zime naopak stúpa vzduch z jaskyne, kde je relatívne teplejšie než vonku, jej hornými otvormi von. Tento cyklus je oproti striedaniu ročných období trochu oneskorený, a preto je v jaskyni najchladnejšie na jar. Voda po tisícročia preniká pórovitým vápencom najmä pri výdatných jarných dažďoch a topení snehu. Keďže v podzemí zostáva stále chladný vzduch a jeho teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu , voda sa neodparuje, ale mrzne v najrôznejších, často fantastických tvaroch. Najspodnejšia časť jaskynného systému je vďaka tomuto efektu zároveň najchladnejšia, a preto sa práve tu vytvorila asi jeden kilometer dlhá súvislá ľadová vrstva.


Začiatky turizmu

Ako postupoval v 20. rokoch výskum celého jaskynného systému, rástol aj jeho význam pre turistický ruch. Samotný prístup k jaskyni je nemenej obtiažny než putovanie jej najatraktívnejšou a pomerne dobre prístupnou zaľadnenou časťou, a tak sa začala zároveň s budovaním prvých chodníkov vnútri jaskyne stavať aj poriadna pešia cesta. V tej dobe na neďalekej skale zvanej Achselkopf vznikol tiež turistický útulok, dodnes známy ako Dr.-Friedrich-Oedl-Haus. Viac než 25 rokov bol prístup k jaskyni z údolia rieky Salzach možný len peši. V rokoch 1952 až 1954 bola v dolnej časti cesty k jaskyni vybudovaná jednosmerná uzučká cesta ,spočiatku len so štrkovým povrchom. Asfaltového povrchu sa dočkala až v roku 1964 a náležité úpravy a rozšírenie pre obojsmerný prechod automobilov a vybudovanie parkoviska pre 300 osobných áut až v roku 1974.


Najstrmšia lanovka v Rakúsku

Nápad vybudovať osobnú visutú lanovku z údolia Salzachu k jaskyniam spadá už od doby počiatku sprístupnenia jaskyne. Medzivojnová hospodárska kríza a s ňou aj stagnácia turistického ruchu však plány na náročnú investíciu prekazili. Myšlienka ožila znovu až začiatkom 50. rokov.Správca a prevádzkovateľ jaskyne spoločnosť Eisriesenwelt G.m.b.H. sa rozhodla postaviť lanovku v najobtiažnejšom úseku medzi Wimmerovou chatou a Dr. Oedl-Hausom. Dve pôvodne len 6 miestne kabínky tu na trati dlhej len 720 m prekonávali 510 m výškového rozdielu. Prepravná kapacita lanovky bola 120 cestujúcich za hodinu.


V najstrmšom mieste dosahuje lanovka sklon 120 promile. Dodnes je to osobná visutá lanovka s najväčším sklonom trati v Rakúsku. Len vo Švačiarsku by sme našli ešte strmšiu dráhu medzi Stechelbergom a Mürrenom so sklonom 169 promile. Lanovku Eisriesenwelt vtedy postavila viedenská firma Simmering-Graz-Pauker AG v spolupráci s nemeckou firmou Pohling. V rokoch 1977/78 bola lanovka celkovo modernizovaná a vybavená väčšími kabínami pre 15 osôb. Hodinová prepravná kapacita sa tak zvýšila na 250 cestujúcich v každom smere, čo je v náväznosti na možnosti prehliadky jaskyne optimálny počet.


Návštevníka asi napadne, prečo nebola postavená lanovka priamo z údolia Salzachu širokou skalnou úžľabinou rovno do miesta ležiaceho na vrstevnici asi 100 m od vchodu do jaskyne. Z hľadiska techniky lanových dráh sa táto výhodná trasa ku stavbe lanovky priam ponúka. Odpadla by tým nutnosť budovať vozovku niekam do polovice cesty k jaskyni a potrebné parkovisko pre osobné autá sa mohlo namiesto v prudkom svahu zriadiť jednoducho na rovine dole v údolí. Súkromná spoločnosť Eisriesenwelt G.m.b.H. však mohla hlavne v povojnových rokoch investovať len toľko, koľko sa z hľadiska návratnosti financií formou vstupného do jaskyní zdalo ako reálne. Stavbu dlhšej a tým aj podstatne drahšej lanovky s väčšími stanicami, kabínami a so silnejším pohonom by spoločnosť nebola schopná finančne zvládnuť.

 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky