Hainburg - Heidentor - Róbert Čerry Pintér

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Hainburg - Heidentor

Turistika > Kniha túr > 2016

8. 5. 2016.



Hainburg an der Donau je mesto v Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha v spolkovej krajine Dolné Rakúsko.  Je to najvýchodnejšie rakúske mesto s malebnými uličkami, mohutnými stredovekými bránami a mestskými hradbami. Prvá písomná zmienka  o meste sa nachádza už v najstaršej nemecky písanej literárnej pamiatke z  konca 12. storočia Niebelungenlied. V roku 1050 na území Hainburgu, na príkaz cisára Henricha III. vznikol hrad. V roku 1108 sa novým majiteľom hradu stala dynastia Babenbergovcov. V 13. storočí malo mesto dve brány, 15 veží a 2,5 km dlhý múr. Symbolom  mesta je najväčšia európska mestská brána zo stredoveku z 13. storočia , Od  roku 1629 hrad patrí mestu. V roku 1683 bolo mesto vyplienené Turkami, ktorí obliehali Viedeň. Zahynulo pritom 8 000 obyvateľov. Svoje školské roky 1738 - 1740 tu strávil významný hudobný skladateľ Joseph Haydn. Po  skončení 1. svetovej vojny získal Hainburg prívlastok najvýchodnejšieho mesta Rakúska. Každoročne v júni sa  v meste konajú stredoveké historické trhy a na hrade počas leta Hradné hry  Hainburg. Dnes je mesto súčasťou Národného parku Donau-Auen. Hainburg má bohatú históriu, veľa zaujímavých kultúrnych pamiatok a prírodných krás a ponúka veľa príležitosti ako stráviť dovolenku v príjemnom prostredí a skutočne si odpočinúť.


Carnuntum bola pôvodne keltská osada, neskôr rímsky vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6, keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ Tiberius na výprave proti Markomanom. Tábor vznikol na križovatke Jantárovej cesty a podunajskej cesty v rokoch 14 - 37; v roku 15 sem prevelili legio XV Apollinaris z Poetovia a vznikol tu legionársky tábor (kastrum), pôvodne drevozemný, za vlády cisára Vespaziána (69 - 79) kamenný. Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (canabae). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora, a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (117 - 138) štatút municípium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. storočia ho cisár Septimius Severus za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. storočie) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
Mesto cisárov Carnuntum sa znova prebudilo k životu. Podstatné architektonické diela celej rímskej štvrte - meštiansky dom, nádherná mestská vila a verejný kúpeľ - boli zrekonštruované v historickom kontexte spôsobom, aký je vo svete ojedinelý. V žiadnom prípade tu nejde o fiktívne kulisy alebo muzeálne objekty. S odstupom stáročí tu opäť uzreli svetlo sveta kompletné budovy s rímskym podlahovým kúrením, kuchyne s funkčnými sporákmi i ostatné obytné priestory, vybavené nábytkom. Všetky pôdorysy a detaily vybavenia, ba i výšková úroveň ulíc v mestskej štvrti zodpovedajú jedinej epoche, takže návštevník sa ocitá v jednotnom časovom pásme, s neopako-vateľným výhľadom do prvých 5 desaťročí 4. stor.n.l.. Pocit, ako keby sa tu náhle zastavil čas pred 1700 rokmi, kedy bolo Carnuntum miestom udalostí, ktoré neodvratne a natrvalo zmenili dejiny sveta. 11. novembra 308 n.l. tu rozhodli traja rímski cisári o ďalšej budúcnosti Rímskej ríše. Výsledky tejto konferencie cisárov, mali podstatnú zásluhu na víťaznom šírení kresťanstva a tým i našej duchovnej kultúry. Carnuntum však bolo i dávno predtým a opakovane miestom, kde sa rozhodovalo o svetovej politike: Hadrián, Marcus Aurelius či Septimius Severus – všetci zanechali po sebe v dejinách tohto mesta cisárov trvalé stopy. Pre svedectvá tejto slávnej minulosti Carnunta bola už pred viac ako storočím zriadená truhlica na poklady, chrániaca vzácnosti tých čias = najväčšie - a zrejme aj najkrajšie múzeum rímskych pamiatok Museum Carnuntinum, postavené v štýle rímskej vidieckej vily. Stavba poskytuje vzácnym reliktom z obdobia viac ako 400 rokov slávnej rímskej histórie Carnunta elegantný rámec. Návšteva v Carnunte sprítomňuje Rimanov dnešku: majstrovské diela dobovej architektúry, romanticky stvárnené ruiny a vzácne poklady – všetky na dosah, vo vzdialenosti pol hodinovej jazdy z Bratislavy.
Účastníci: Bosorka, Čerry.

 
Free counters!
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky