Hlavná ponuka:
7. 9. 2013, Rakúsko, zdroj: Wikipedia, článok napísal: Čerry
Melk je dolnorakúske mesto, ktoré leží priamo na Dunaji a je vstupnou západnou bránou do Wachau, známej vinárskej oblasti. Zároveň je hlavným okresným mestom rovnomenného okresu.
Prvá zmienka o Melku označeného ako Medilica v starých listinách pochádza z roku 831. Názov oblasti Medelike v stredovekej nemčine sa objavil aj v Piesni o Nibelungoch.
Leopold I., markgróf ovládajúci územie dnešného juhozápadného Dolného Rakúska, v roku 976 urobil z melkského hradu svoje sídlo a jeho potomkovia ho vybavili cennými pokladmi a relikviami.
Adalbert Víťaz, markgróf Rakúska, sídlil na babenbergerskom hrade Melk, kde 26. mája 1055 zomrel. Kláštor v Melku bol založený v roku 1089 babenbergským markgrófom Leopoldom II.
19. februára 1945 bol pri obci napadnutý spojeneckým letectvom konvoj 5 vozidiel s politickými väzňami transportovanými zo Slovenska do Mauthausenu. Paľbou ich palubných zbraní boli zničené 4 vozidlá. Zahynulo 24 väzňov, ďalších 45 bolo ranených.
Opátstvo Melk
Nádherné opátstvo imponuje predovšetkým svojou výraznou architektúrou, ako aj mnohorakosťou umelecko-historického bohatstva a patrí k najvýznamnejším barokovým stavbám Európy.
Krásou tohto miesta boli uchvátení aj kritickí pozorovatelia „National Geographic“: v roku 2008 hodnotila renomovaná porota celkovo 109 cestovateľských miest na celom svete. Víťazom sa stalo opátstvo Melk, ktoré ich najviac očarilo. Ako dôvod sa medziiným uvádza: „Benediktínsky kláštor je pôsobivo zachovaný, ako aj rozsiahly udržiavaný vonkajší areál a rôznorodé vnútorné miestnosti“.
Už od 11. storočia je Melk duchovným a kultúrnym centrom Dolného Rakúska, najskôr ako hrad Babenbergovcov a potom ako benediktínsky kláštor. Začiatkom 18. storočia bol kláštor nanovo prestavaný podľa plánov Jakoba Prandtauera.
Výstavné kusy z klenotnice, archív a knižnica opátstva osvetľujú život duchovných elít minulých čias. Žiarivými vrcholnými bodmi opátstva sú mramorová sála a knižnica, ktorá zahŕňa približne 100.000 zväzkov – niektoré z nich patria k najhodnotnejším stredovekým zachovaným písomnostiam. Veľmi známa je stropná freska od Paula Trogera, ktorá predstavuje alegóriu viery. Taktiež súčasné fresky, napr. od Petra Bischofa, je možné vidieť v prelátskom dvore.
Múzeum vedie historicky plodnými storočiami opátstva. Architekt Hans Hoffer pritom kládol dôraz na symbiózu histórie a moderny.
Prísľubom neobyčajného zážitku sú pravidelne sa konajúce výstavy, koncerty a rôzne kultúrne podujatia.
V priľahlom parku poskytujú 250 rokov staré lipy počas horúcich letných dní príjemný chládok a benediktínska cesta s najdôležitejšími radami mníchov a zakladateľov rádu prehlbujú náladu na rozjímanie. Účastníci: Bosorka, Čerry.