Tatry - Róbert Pintér

30. 7. - 10. 8. 2005.

Tatry sú krajinný celok Fatransko - tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier leži na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n. m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami. Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltického mora (Dunajec a Poprad). Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý Vrch (1805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy. Veľhorský charakter reliéfu pohoria, najmä z východnej strany, je zapríčinený činnosťou horských ľadovcov, ktorých činnosť sa prejavovala počas viacerých ľadových dôb v priebehu pleistocénu. Najlepšie zachované sú však stopy najmä dvoch posledných ľadových dôb (ris a würm). Bolo tu dohromady 41 horských ľadovcov, ktoré stekali dolinami, pričom sa zarezávali do podložia a vytvorili tak charakteristické doliny tvaru U, tzv. trógy. Najväčší z nich bol až 19 km dlhý, nachádzal v Bielovodskej doline. Uloženiny tohto obdobia dosahujú miestami hrúbky okolo 400 m. Niekde možno v korytách potokov pozorovať zaujímavé geologické javy, tzv. obrie hrnce. Na viacerých miestach sú viditeľné ľadovcami nesené nevytriedené morénové valy, skladajúce sa z materiálu rôznej veľkosti, od obrovských balvanov, štrku, hliny až po jemnozrnný íl. Po oteplení začiatkom holocénu došlo k roztopeniu ľadovcov. Na niektorých miestach došlo k vzniku ľadovcových jazier - plies.

Vysoké Tatry, Prejdená trasa: Hrebienok - Zamkovského chata - Skalnaté pleso - sedlo pod Svišťovkou - Veľká Svišťovka - Chata pri Zelenom plese - Kolový priechod - Jahňací štít - Tatranské  Matliare - Hrebienok - Zbojnícka chata - Hrebienok - Sliezský dom - Suchý vrch - Batizovské pleso - Sedlo pod Ostrvou - Popradské pleso - Hincové oká - Veľké Hincovo pleso - Vyšné Kôprovské  sedlo - Kôprovský štít - Chata pri Popradskom plese - Štrbské Pleso.

Nízke Tatry sú pohorie a geomorfologický celok v Západných Karpatoch
na Slovensku. V centrálnej časti pohoria bol vyhlásený národný park. Geomorfologický celok sa člení na dva geomorfologické podcelky: Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička. Pohorie sa tiahne v dĺžke 95 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Hlavný hrebeň dosahuje štyrmi vrcholmi výšku vyše 2000 m. Najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), Štiavnica (2025 m), Chopok (2024 m), Dereše (2004 m), Chabenec (1955 m) a Kráľova hoľa (1948 m) sú jedinečnými výhľadňami na pohoria a údolia Slovenska. Nízke Tatry zo severu obmedzuje Liptovská a Popradská kotlina, od Kozích chrbtov ich na severovýchode oddeľuje Vikartovská priekopa. Na juhu oddeľuje Horehronské podolie pohorie od Slovenského rudohoria a Bystrických vrchov. Od Starohorských vrchov delí pohorie Hiadeľské sedlo. Od Slovenského raja sú oddelené Vernárskym a Kopaneckým sedlom a Vernárskou dolinou. Kráľovoholská zóna je v oblasti Nízkych Tatier tvorená premenenými horninami, hlavne pararulami a predovšetkým vyvretými horninami granitoidného charakteru - hlavne granodioritmi a tonalitmi, ktoré tvoria tzv. veporský plutón. Severne od pohorelskej línie, ktorá ju oddeľuje od kráľovoholskej zóny, sa nachádza kraklovská zóna, tvoriaca podstatnú časť hrebeňa kráľovoholských tatier. Budovaná je komplexmi premenených hornín hlavne rúl, svorov a amfibolitov. Druhohorné usadené hornin zastupujú hlavne vápence, dolomity, sliene a pieskovce, ktoré sú tiež miestami rôzne premenené. Ďumbierske Tatry tvoria styčnú oblasť medzi veporským a tatransko-fatranským pásmom jadrových pohorí. Ich styčnou zónou je čertovická línia. Ďumbierske Tatry možno geologicky rozčleniť na 3 zóny: bystrickú s prevahou druhohorných usadených hornín tatrika, fatrika a hronika a silicika (príkrov Drienka), ďumbiersku tvorenú
kryštalinickými horninami tatrika a raliktami obalovej sukcesie Červenej Magury a demänovskú s prevahou usadených hornín tvoriachich príkrové telesá fatrika a hronika. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever (Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh (Bystrá dolina, Krpáčovo) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina.

Nízke Tatry,  Prejdená trasa: Demänovská dolina - Mikulášska chata - Luková -  Chopok - Kamenná chata - Demänovské  sedlo - Krúpová hoľa - Ďumbier - rázcestie na Krúpové sedlo - Chata generála M. R. Štefánika - Kamenná chata - Luková - Záhradky - Demänovská jaskyňa slobody - Demänovská ľadová jaskyňa. Účastníci: Bosorka, Čerry.